Komunikačné aplikácie sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodennej práce. Zamestnanci, manažéri aj krízové tímy využívajú nástroje ako WhatsApp, Signal či Microsoft Teams na zdieľanie informácií a koordináciu činností. Nová štúdia BlackBerry „The State of Secure Communications 2026“ však odhaľuje znepokojujúci rozdiel medzi tým, ako organizácie vnímajú bezpečnosť komunikácie, a tým, aká je realita.
Prieskum medzi 700 bezpečnostnými manažérmi zo štátnej správy a organizácií kritickej infraštruktúry v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve a Singapure ukázal, že až 83 % organizácií používa WhatsApp na citlivú komunikáciu. Zároveň 88 % respondentov vyjadrilo dôveru v bezpečnosť svojich komunikačných platforiem. Štúdia však naznačuje, že táto dôvera je často založená skôr na predpokladoch než na skutočnom pochopení bezpečnostných rizík.
Jedným z najvýraznejších zistení sú medzery v chápaní možností šifrovania. Viac ako polovica respondentov sa domnieva, že šifrovanie chráni aj metadáta, ako sú IP adresy, lokalizačné údaje alebo komunikačné vzorce. Takmer polovica verí, že šifrovanie dokáže zabrániť spoofingu, deepfake útokom alebo vydávaniu sa za inú osobu. Až 41 % respondentov si myslí, že komunikácia zostáva bezpečná aj v prípade kompromitovaného zariadenia.
V skutočnosti end-to-end šifrovanie chráni obsah správ počas prenosu, no nerieši identitu používateľov, ochranu metadát ani bezpečnosť samotných zariadení. Práve tieto oblasti sa čoraz častejšie stávajú cieľom moderných útokov.
Štúdia zároveň upozorňuje na zaujímavý rozpor. Viac ako polovica organizácií považuje digitálnu suverenitu a kontrolu nad komunikáciou za prioritu. Napriek tomu až 98 % respondentov využíva platformy prevádzkované na zahraničnej infraštruktúre, nad ktorou nemajú plnú kontrolu.
S rastúcimi požiadavkami na ochranu dát, regulácie typu NIS2 a geopolitickými rizikami sa otázka suverenity komunikácie stáva čoraz dôležitejšou témou najmä pre štátnu správu, energetiku, zdravotníctvo a ďalšie organizácie kritickej infraštruktúry.
Ďalším zaujímavým zistením je rozdiel medzi vnímanou a skutočnou pripravenosťou na krízové situácie. Až 90 % respondentov verí, že ich organizácia dokáže zvládnuť významný bezpečnostný incident. Menej ako polovica však disponuje jednotnou platformou na koordináciu komunikácie počas krízy.
V čase kybernetických útokov, výpadkov služieb alebo iných krízových udalostí pritom práve spoľahlivá a bezpečná komunikácia rozhoduje o rýchlosti reakcie a efektívnosti riadenia incidentu.
Výsledky štúdie BlackBerry ukazujú, že mnohé organizácie si stále zamieňajú šifrovanie s komplexnou bezpečnosťou. Ochrana citlivej komunikácie dnes zahŕňa oveľa viac – od overovania identity používateľov a ochrany metadát až po digitálnu suverenitu a pripravenosť na krízové situácie. V období rastúcich kybernetických hrozieb, AI podvodov a nových regulačných požiadaviek bude bezpečná komunikácia čoraz dôležitejšou súčasťou celkovej bezpečnostnej stratégie organizácií.
Celú štúdiu si môžete stiahnuť: State of Secure Communications 2026
